Roráty - Svedectvá

Stávali by ste v decembri každé ráno na 6h do kostola? V dedine, v ktorej som vyrastal, to býva pravidlom dlhé desaťročia, už od nepamäti. Roráty – raňajšie sväté omše v adventnom období. Celý december, každé ráno. Až do Vianoc, s poslednou omšou ráno na Štedrý deň.

V našej dedine na ne svojho času chodievali zástupy ľudí. Nielen starších, ale aj detí. Atmosféra a fluidum rorátov dokáže zasiahnuť každého človeka...
Pamätám si aj ja, ako ma otec na ne budieval. Nikdy to nebolo pod vyhrážkou. Spolu so sestrou sme sa na roráty postupne „naučili“ chodiť aj sami. S radosťou, že sa takto, istou formou obety, lepšie chystáme na Ježiškov príchod. 

Na túto rorátnu svätú omšu sa chodilo ešte skoro ráno, za tmy. Mráz sa aj cez viacero vrstiev oblečenia nemilosrdne dostával pod kožu, vietor nám bičoval líca červeňou, sneh vržďal pod nohami. Človek sa tak obyčajne „zobudil“ okamžite po odchode z domu, a keď na omši dostal ešte zakaždým aj duchovnú rozcvičku, návrat domov už nepôsobil obrazom obety, ale radosti a úsmevov z toho, že vôľa opäť zvíťazila nad teplou posteľou. 

Zvyk chodievať na roráty sa pokúsim v mojej rodine zachovať aj naďalej. Ako deti vyrastú, budem rád (nútiť ich však nebudem, tak ako ani mňa nenútili moji rodičia – roráty nie sú záväzné), ak na roráty budeme chodiť spolu. Aby sme sa takto skoro ráno nadýchali adventnej atmosféry pokánia, sebaobmedzovania a horlivej zbožnosti. Aby sme sa aspoň trošku obetovali, a tak dobre pripravili na Ježiškov príchod.

K rorátom sa mi viaže aj jedna milá príhoda. Adventné obdobie v roku 1998 sme s manželkou obetovali na úmysel nášho potomka, ktorého sme už veľmi chceli. Mali sme rok po svadbe a stále nič. Koncom roka 1998 sme tak počas Adventu vstávali poctivo každučké ráno, aby sme účasť na rorátnej omši spolu s modlitbami mohli špeciálne venovať na úmysel nášho veľkého sna.

Pamätám si na to ako dnes, asi v polovici decembra sme zistili, že sme tehotní :-). Marek (vtedy sme teda ešte netušili, že to bude Marek:-) sa stal naším najkrajším vianočným darčekom, aký sme kedy dostali...

Prevzaté z: http://bednar.blog.sme.sk/c/27127/Roraty.html